Spisy naplnené božou vôľou

Hildegarda sa odvážila vydať aj na misijné cesty po krajine. Popri iných prácach a povinnostiach, najmä v daždivom a zimnom období, pokračovala v diktovaní svojich myšlienok a videní. Z mnohých spisov najdôležitejšia je mystická trilógia Poznaj cesty Pána (Sci vias Domini), potom Kniha životných zásluh, náuka o mravoch a cnostiach, a Kniha Božích diel, mystická náuka o svete, kozmológia.

Jej spisy boli zásluhou sestry Hiltrudy vyzdobené nejedným obrázkom, pritom niektoré zobrazenia zvierat mali symbolizovať zlé vlastnosti ľudí ako hnev, hrubosť, márnivosť a pod. Sám pápež Eugenius III. bol očarený jej mystickým dielom. Po prečítaní jej dvojdielneho spisu Poznaj cesty Pána (Sci vias Domini), v ktorom popísala svojich dvadsaťšesť vízií, poslal Hildegarde ďakovný list, v ktorom uznáva jej činnosť a pripomína, že Boh dáva milosť len pokorným a vyzýva ju, aby v sebe uchovávala, čo má a čo jej prikazuje Duch Svätý. Tento list prispel k rozšíreniu jej slávy v celom kresťanskom svete.

Hildegarda okrem iných napísala aj spis Choroby a ich liečenie, ktorý je zaujímavý dodnes. Preto je považovaná za prvú nemeckú prírodovedkyňu a lekárku.

Hildegarda posielala listy najrôznejším ľuďom. A to biskupom, rytierom, opátom, kráľovi aj cisárovi. Bola jednoznačne priama. Prehovárala do svedomia duchovným i vládcom. Kráľovi Konrádovi III., ktorý ju prosil o duchovnú pomoc a modlitbu, napísala v liste toto napomenutie: „Polepši sa aby si sa už nemusel červenať pre Tvoje dni“. A cisárovi Fridrichovi Barbarossovi napísala ešte odvážnejšie slová: „Chráň sa, aby Ťa najvyšší kráľ nezavrhol pre slepotu Tvojich očí“.

Pri veľkej starostlivosti o mnohých nezabudla na svoje spolusestry, mala pre ne čas, dávala im rady a ony sa tešili na stretnutie s Hildegardou, zvlášť na jej prejavy, keď vysvetľovala Evanjelium. Bola potešená, že za ňou prichádzajú úbohí a zastrašení. Prichádzali prostí ľudia a ženy z ľudu, utrápené matky s ich problémami a prosbami. Tak sa stala hora sv. Ruperta útočišťom najmä pre chorých, ktorý sa vliekli na horu, lebo vedeli, že kláštor na vrchu im poskytne liek na telo i dušu. Mních Wibert napísal: „Bola slúžkou všetkých z lásky, neustále oddaná požiadavkám okamihu…., takže mohla s Apoštolom povedať: Stala som sa všetko pre všetkých, aby som všetkých získala.“

Hoci mala už Hildegarda svoje roky, stále ju čakali nové úlohy. V roku 1165 založila kláštor v Eibingene a za predstavenú určila svoju vernú pomocníčku Hiltrudu, ktorá tu viedla komunitu tridsiatich sestier. Jeho komunita benediktínok existuje dodnes.

Vízie od Boha  |  Životopis  |  Na sklonku života